Postup šľachtenia Šarišského obrovitého králika Jánom Paliskom
Šarišský obrovitý králik ( Šo) ma priamu súvislosť so Zoborským králikom tak ako sa to dozvieme nasledovne. Do roku 2004 som mál výskumný chov Zoborského králika. Na vyšľachtení Zo som sa aj aktívne podieľal. Po uznaní Zo ako nové plemeno v roku 2004 bol Zo začlenený do Vzorníka pre posudzovanie plemien králikov .V roku 2006 mi bol schválený regeneračný chov Zoborského králika a to vo farbách čierna ,havana a modrá. Na farbu čiernu som si zakúpil kvalitných Viedenských čiernych a hneď som sa pustil do práce. Po prvom odchove F-1 sa nič zvláštne nedialo, všetko bolo podľa môjho očakávania no pri odchove F-2 sa v jednom vrhu objavil králik, ktorý mal holandskú kresbu v čiernom prevedení . Tento králik ma od prvej chvíli zaujal . V priebehu ďalšieho roka sa mi podarilo odchovať ešte niekoľko kusov takto zafarbených králikov .S týmito králikmi som ďalšie roky pracoval a pripravoval na šľachtenie nového plemena ktoré som nazval Šarišský obrovitý. Tento názov králika vystihuje oblasť kde sa šľachtí.
V roku 2010 som požiadal ÚOKK SZCH o schválenie výskumného chovu Šarišského obrovitého vo farebných razoch čierny, divý a modrý. K potrebnej dokumentácii bol doložený chovateľský zámer, kritéria pre hodnotenie , predpokladaný štandárd a päť farebných fotiek piatich králikov so šarišskou kresbou . Výskumný chov mi bol schválený v roku 2011 na králikov plemena Šarišský obrovitý čierny, divosfarbený a modrý za pomoci plemien Zoč, Vč ,Vb ,Vdiv ,BOA a FB . Po tomto schválení som králiky začal registrovať u ústredného registrátora. Ale vráťme sa naspäť k nášmu Šo .
Pri šľachtení som vychádzal so Zo, u tohto králika vieme že má v sebe skrytu tz. Holandskú kresbu táto kresba sa dá aj dokázať tým, že na detekciu úplných albínov s genotypom aass respektivne ananss sa dá použiť chladový test. Mláďatá vo veku 3 dni sa vystavia podchladeniu +5 C počas 5 minút. Termolabilné alely s a a sa manifestujú prítomnosťou sivého odtieňa na juvenilnej srsti mláďat v holandskej kresbe. Interakcia génov A S typu recesívnej apistázy spôsobila výsledný fenotypový efekt v kresbe tj. neúplné akromelanistické sfarbenie. Pri šľachtení tak ako som už spomenul je s tohto hľadiska Zo v prvopočiatku šľachtenia nenahraditeľný a to z dôvodu nositeľa holandskej strakatosti. Na začiatku šľachtenia a pri spracovaní prvého genotypu som vychádzal s prvých praktických výsledkoch a mojim presvedčení , že v ďalších generáciach pri sparení dvoch jedincov s kresbou holandskou budú sa vo vrhu objavovať aj králiky s holandskou, akromelanistickým sfarbením a králiky jednofarebné podobne ako npr. je to u dvoch štandardných strakáčov Kk sa ojavuju tri genotypy a tri fenotypy tj. štvrtina mláďat sú mlynári KK ,štvrtina kominári kk a polovica štandardný strakáči Kk aj ja som s toho vychádzal a preto som vo svojom prvotnom stanovení genotypu priradil Kk. Od tejto varianty som neskoršie ustúpil a ďalšie skúsenosti v šľachtení Šarišské obrovitého jednoznačne preukázali že genotyp je jednoznačne ss .Nasledujúce roky šľachtenia ukázali že stanovenie prvotného genotypu bolo určene ne správne a na moje milé prekvapenie králiky piatej a šiestej generácie Šo pri vzájomnom naparení a ich následných vrhoch sa zaznamenala až 100% šarišská strakatosť tj. čistý homozygoti. Tato skutočnosť ma len uistila že všetko vynaložené úsilie nepadlo nazmar .
Šarišský obrovitý bol prvý raz verejnosti predstavený v roku 2010 na výstave zvierat v Petrovanoch vo farebnom ráze čierny v počte 3 ks. V roku 2012 bol Šo vystavovaný aj na XV. celoštátnej výstave zvierat v Nitre. Na tejto výstave bolo vystavené tri v čiernom ráze a jeden v divom ráze. Na výstavu boli Šo pripravované veľmi starostlivo kde dôraz bol položený na predložený štandard pre hodnotenie Šo . Vystavené králiky boli výborne v kresbe ,váha bola výborná tj. Jeden králik mál váhu 6,50kg,dva králiky 6,30kg a jeden králik 6,20kg čo podľa predloženého štandardu je hodnotene maximálnym počtom bodov, uši týchto králikov mali ideálnu veľkosť tj. u troch králikov bola dĺžka ušníc 13 cm u jedného králika 13,5 cm čo je podľa vtedajšieho štandardu ideálna dĺžka ušníc. Králiky boli veľmi dobré v kvalite srsti a výborné v tvare a type. Králiky sa na výstave veľmi páčili, o čom svedčilo aj nespočetné množstvo telefonátov ktoré som počas výstavy a po výstave dostal. V decembri roku 2017 som upravil štandard pre hodnotenie Šarišského králika tak aby splňal požiadavky v zmysle –Zásad pre posudzovanie .
Záverom by som si želal ja aj chovatelia ktorí sa venujú chovu a došľachťovaniu Šo aby ich práca bola docenená a Šo králik bol uznaný , ako nove slovenské plemeno.
V Drienove dňa 26.10.2019. Ján Palisko