Králiky

Slovenský sivomodrý rex
Prvým slovenským plemenom králikov je slovenský sivo-modrý rex. Vyšľachtil ho Imrich Vanek z Holíča krížením králikov kastorexa a rysa s cieľom získať nepríbuzné zvieratá králikov rysa rexa na osvieženie krvi do svojho chovu. Šľachtite!' začal so šľachtením v roku 1958 a vytýčený cieľ dosiahol vzájomným párením vzniknutých krížencov až v tretej generácii. V šľachtiteľskej práci sa mu vyštiepili králiky modré i čierne s normálnou srsťou, ale aj krátkosrsté jedinec sivomodrého sľarbenia, ktoré sa nepodobali na žiadne dovtedy známe plemená králikov. Párením medzi sebou dávali rovnaké potomstvo. Dal im názov slovenský rex šedomodrý. Za samostatné plemeno sa tieto králiky uznali na spoločnom zasadnutí odborných ko- misií chovateľov králikov ÚV ČSCHDZ a ÚV SZCHDZ v Olomouci v roku 1965. Slovenský sivomodrý rex prešiel od svojho vzniku až do dnešných dní búrlivým obdobím. Už prvé zvieratá uvidela chovateľská verejnosť na II. okresnej výstave drobných zvierat v Holíči v roku 1956. Takmer celý chov nádejného nového plemena však zničila myxomatóza v roku 1958, pri ktorej šľachtiteľovi uhynulo 84 králikov. K záchrane prispel istý priateľ, ktorému predtým šľachtiteľ daroval zvieratá zo svojho chovu. Prvými priekopníkmi chovu novošľachtencov boli K. Zouhar z Brna a L. Mechúra z Ružomberka. V roku 1959 šľachtiteľ požiadal o uznanie krátkosrstých sivomodrých králikov za samostatné plemeno. Uznanie sa oddiaľovalo vďaka neprajnosti vtedajších funkcionárov českého zväzu a nerozhodnosti funkcionárov slovenského zväzu. Prvé uznané králiky registroval M. Martini a tetoval F. Veselský. Široká chovateľská verejnosť sa o uznaní prvého slovenského králika dozvedela z článku, uverejneného v prvom čísle prvého ročníka časopisu Záhradkár a chovateľ v roku 1966, kde sú zároveň aj prvé snímky tohto králika. Prvý štandard zostavil J. Fingerland a na základe zovňajšku stanovil králikovi aj genotyp. Štandard sa zahrnul do Vzorníka už v roku 1966 ako perlový rex. Vyžadoval však tzv. perlovanie srsti, ktoré nové plemeno nikdy nemalo. Králiky na výstavách preto aj nízko hodnotili. Zaradili sa do skupiny malých krátkosrstých plemien, čo chovateľov nelákalo. Chovu novošfachtenca neprispel ani dovoz mäsových plemien králikov zo zahraničia v roku 1965 a neskôr, o ktorých predchádzal chýr, že majú všetky prednosti. O úžitkovosti slovenského sivomodrého rexa chovatelia nevedeli takmer nič. Ani organizované rozširovanie jeho chovu medzi mladými chovateľmi neprinieslo žiadané ovocie. Ich chovateľská neskúsenosť a používanie príbuzenskej plemenitby aj pri nevhodných zvieratách chovu slovenského sivomodrého rexa neprospeli. Výnimkou bol snáď iba M. Targoš z Krásna nad Kysucou, ktorý na Národnej výstave drobných zvierat mladých chovateľov v Trenčíne v roku 1972 získal so svojím slovenským sivomodrým rexom čestnú cenu. Prvú genetickú analýzu nášho prvého slovenského králika urobil J. Zelník v roku 1969. Priaznivý ohlas mal náš prvý slovenský králik na stránkach zahraničných časopisov Deutscher Kleintierzuchter-Ausgabe Kaninchen č. 4/1969. DíeTiervvelt č. 27/1973, Kleintierzucht - Ausgabe D č. 6/1974 v súvislosti s výstavou Interkanin 1973 v Lipsku, kde dosiahol triumf -najvyššie ocenenie pred očami celej svetovej verejností. Medzníkom v chove sa stala práca V. Romana, ktorý vypracoval v roku 1974 na základe svojich pokusov návrh na dgšľach-tenie slovenského sivomodrého rexa, prepracoval štandard, vypracoval novú genetickú analýzu a chovateľov oboznámil s úžitkovými vlastnosťami králika. Králika prešľachtil M. Su-puka do typu krátkosrstých králikov strednej veľkosti, akého poznáme dnes. Slovenský sivomodrý rex žne na všetkých chovateľských výstavách doma aj v zahraničí úspechy (Brno, Praha, Bratislava, Nitra, Lipsko, Wels. Budapešť, Belehrad). Je skromný na chovateľské podmienky. Jeho kožušina je vhodná na výrobu kožuchov a módnych odevných doplnkov. Je životaschopný, plodný (8 mláďat na vrh). Jatočnú zrelosť dosahuje vo veku 114 dní a jatočnú výťažnosť 58 %. Je vhodný do všetkých podmienok drobnochovu. 

SLOVENSKÝ SIVOMODRÝ REX (rex Ss) (Slovák grey-blue Rex, Slowakische blaugrau Rexe) 

Genotyp: AA BB CC dd GG rexrex 

Hmotnostný prírastok: 

Mesiac 1.    2.    3.    4.    5    6.    7.    8.. 

kg        0,5 0,8  1,4  1,9  2,3  2,7 3,3  3,5 

Pozícia l - hmotnosť (v kg) 3,00-3,24 - 8 bodov 3,25-3,49 - 9 bodov 3,50-4,50 10 bodov 4,50-4.75 - 9 bodov 

Pozícia 2 - tvar viď špeciálna časť 

Pozícia 3 - typ Ako u Ca. 

Pozícia 4 - srsť Ako u Ca. 

Pozícia 5 - farba krycej srsti Farba krycej srsti na povrchu tela je sivomodrá streďného tieňa. Do tejto krycej farby preniká červenohnedý odtic' dzifarby a spolu s inovatkovým leskom koncov pesíkov naberá nafialovelý dojem. Farba krycej srsti sa má rovnom, rozprestierať po celom povrchu tela včítane hlavy, uší. a končatín. V zátylku je malý červenohnedý klin. Divoké z ký sú svetlé s jemným krémovým nádychom. Na leme uš svetlošedé chlpky. Oči sú šedomodré, nahnedlý nádych -hovky je prednosťou. Pazúriky sú tmavo-rohovíté. Pozícia 6 - farba podsady a medzifarba Podsada je na celom tele šedomodrá, o niečo svetlejšia ako u Ca a zaujíma asi dve tretiny chlpov. Na povrchu tela sa nad podsadou nachádza pásik medzifarby široký 4 až 7 mm červenohnedej farby. Najvýraznejšia je medzifarba na lopatka. Na ostatnom povrchu tela nie je medzifarba príliš ostro ohra cena. Prípustné chyby: 

K pozícii 1: viď stupnica hmotnosti. 

K pozícii 2: viď špeciálna časť. 

K pozícii 3: ako u Ca. 

K pozícii 4: ako u Ca. 

K pozícii 5: Menej výrazná a nerovnomerne rozložená fa krycej srsti. Svetlejšie prsia, boky a končatiny. Svetlejšie p ký na hrudných končatinách. Mierna ryšavosť. Ojedinelé bi chlpky v krycej farbe. Väčší zátylkový klin. Nevýrazné ot, krúžky alebo príliš široké a svetlé Nevýrazná obruba doln. l čeľuste. Menšie odchýlky od stanenenej farby očí a pazúr? K pozícii 6: svetlejšia, takmer matná podsada na povrchu tel; u starších králic i na bruchu. Ojedinelé biele chípkv v podsadt Užšia alebo príliš široká, menej výrazná medzifarba. Neprípustné chyby: 

K pozícii 1: hmotnosť nižšia než 3,00 kg a vyššia než 4,75 kg. (neklasifikovaný). 

K pozícii 2: viď špeciálna časť. 

K pozícii 3: ako u Ca. 

K pozícii 4: ako u Ca. 

K pozícii 5: Nahnedlá farba krycej srsti (vylúčiť). Chýbajúc divoké znaky (vylúčiť). Vyslovene svetlé, nahnedlé bok a hrudné končatiny (vylúčiť). Viditeľné skupiny bielych chlV kov (vylúčiť). Krycia farba silne premiešaná bielymi chípkarr (vylúčiť). Biele pásiky na hrudných končatinách zasahujúce u ku koži (vylúčiť). Silná ryšavosť (neklasifikovaný), ľná farb očí (vylúčiť), biely pazúrik (vylúčiť). 

K pozícii 6: Šedobiela až biela podsada (vylúčiť). Chýbajú, alebo takmer chýbajúca medzifarba (vylúčiť). Úplne našec alebo zmytá medzifarba úplne bez ohraničenia (vylúčiť). Po. sada silne premiešaná bielymi chípkami (vylúčiť).

Zemplínsky pastelový králik
Tvorcom tohto plemena je Ing. Jozef Jonek. Šľachtením zemplínskeho králika sa zaoberá od roku 1982, kedy požiadal o výskumný chov. Plemeno bolo uznané 22. novembra 1987 na Celoštátnej chovateľskej prehliadke zvierat v Nitre. Zemplínsky králik je stredného plemena. Najzaujímavejšia na ňom je kombinácia pastelovohnedej farby s modrou. Treba veriť, že zvláštna krása tohto plemena si získa ďalších záujemcov o chov. V súčasnosti sa chovatelia zemplínskych králikov združujú v Klube chovateľov králikov národných plemien a rexov. ZEMPLÍNSKY (Že) (Zetnpliner Kaninchen) Genotyp: AA bb CC dd gg HH yy Mesačné prírastky hmotnosti: 

Mesiac 1.    2.   3.    4.    5    6.    7.    8.. 

kg       0,5 0,9  1,6 2,2  2,7  3,2  3,7  4,0 

Pozícia l - hmotnosť (v kg) 3,50-3,74 - 9 bodov 3,75-4,24 - 10 bodov 4.25-5.25 - 9 bodov 5.26-5.50 - 8 bodov 

Pozícia 2 - tvar viď špeciálna časť 

Pozícia 3 - typ telo je zavalité, valcovité s rovnomerne rozloženým osvale-ním. Končatiny sú silné, stredne dlhé. Krk je krátkv s mohutným záhlavím. Hlava je pomerne veľká, pri oboch pohlaviach krátka a široká v nosnej a čelovej partii. Uši sú nesené v ostrom uhle. silné, pomerne hrubé, na koncoch zaoblené, 11 až 12 cm dlhé. 

Pozícia 4 - srsť Srsť je hustá, pružná s výraznými elastickými pesíkmi. dlhá asi 3 cm.  Pozícia 5 - farba krycej srsti Farba krycej srsti je na celom tele intenzívne pastelovo hnedá s jemným modrým nádychom, rovnomerne rozložená po ce- lom tele. Na miestach s kratšou srsťou (hlava, uši, končatiny), rovnako aj na bruchu a pierku môže byť modrastý nádych sú tmavo šedomodro-hnedé, pričom prevládajúci hnedý ti prednosťou. Fúzy sú tmavo sfarbené a rohovina paži. tmavá. 

Pozícia 6 - farba podsady Podsada je na celom povrchu tela oranžová a má dosahov a ku koži. Na bruchu je podsada farebne matnejšia a mk svetlejšia s prechodom do krémovej farby.  P

Prípustné chyby: K pozícii 1: viď stupnica hmotnosti. 

K pozícii 2: viď špeciálna časť. 

K pozícii 3: Trochu užšie telo, najmä v hrudnej partii. Zreteli nejší krk. Menšie odchýlky od požadovaného utvárania hlavy Nepatrné odchýlky od požadovaného utvárania uší. 

K pozícii 4: Riedka, mäkká srsť. menej pružná alebo hrubšia Menšie odchýlky od požadovanej dížky srsti. 

K pozícii 5: Svetlejšia farba krycej srsti. Ojedinelé biele alebo čierne pesíky, sklony pre vznik skupiny bielych chlpov. Svetlejšie prsia a boky. Nerovnomerne rozložená krycia farba Zreteľný modrastý nádych pripomínajúci modré kamzíä znaky. Modrasté brucho. Svetlejšie oko. s prevládajúcim šed vým tónom. Svetlejšie alebo ojedinelé biele fúzy. Svetlejšie pazúry. 

K pozícii 6: Málo výrazná alebo svetlejšia farba podsady, pn padne šedastá, ojedinelé biele chípky v podsade a prípad svetlejší pásik pri koži. 

Neprípustné chyby: K pozícii 1: hmotnosť nižšia než 3,50 kg a vyššia než 5,50 (neklasifikovaný). 

K pozícii 2: viď špeciálna časť. 

K pozícii 3: úzke telo (vylúčiť). Tenké, dlhé končatiny (vylúčiť) . Úzka, dlhá, alebo šťučia hlava (vylúčiť). Plazivý poh (vylúčiť). Uši dlhšie ako 13 cm (vylúčiť.) 

K pozícii 4: riedka srsť, takmer bez podsady (vylúčiť). Veľmi jemná až vatovitá srsť (vylúčiť). Úplne nepružná alebo vel hrubá srst (vylúčiť). Značné odchýlky od predpísanej dížky srsti (vylúčiť). 

K pozícii 5: veľmi svetlá krycia farba pripomínajúca českého luštiča (vylúčiť). Silný výskyt bielych chlpov, biela skupina (vylúčiť). Výrazné modré alebo kamzičie znaky (vylúčiť). Vyslovene svetlé prsia a boky (vylúčiť). Intenzívne modré bruč alebo hlava (vylúčiť). Silná ryšavosť (neklasifikovaný). Naži tieň bez modrastého pastelového nádychu (vylúčiť). Sve alebo výrazne modré oči (vylúčiť). Biely pazúr (vylúčiť). Všetky fúzy biele (vylúčiť). Biely koniec pierka (vylúčiť). K pozícii 6: Biela podsada (vylúčiť). Modrá podsada (vylúčiť)

Nitriansky králik
Plemeno vzniklo v roku 1977. Podstatný podiel na jeho vzniku má J. Zelník (1925 až 1986) z Nitry, ktorý si vytýčil šľachtiteľský cieľ získať populáciu zvierat s typickým exteriérom a vysokými ukazovateľmi mäsovej úžitkovosti. Využil pritom kombináciu vysokej plodnosti, intenzity rastu a jatočnej výťažnosti troch východiskových plemien. V prvej etape šľachtenia reciproko paril ruské a francúzske strieborné králiky. Ich potomstvo (Fl generácia) sa ďalej parilo medzi sebou, pričom v F2 generácii sa vyberali čierne akromelanistícké fenotypy. Ich príbuzenským párením vznikali samičky pripúšťané kalifornským samcom 92-1066cs127. Selektovaním zvierat s modrým sfarbením a ich ďalšou príbuzenskou plemenitbou vznikla línia P, ktorá bola základom pre uznanie nového plemena -nitrianskeho králika. Počas chovu plemena sa korigoval štandard sfarbenia. Pôvodný genotyp predpokladal výskyt buď dominantnej alely G (zonálna distribúcia pigmentu v srsti -aguti, divé sfarbenie) alebo homozygotne recesívnej konštelácie dd (homogénne rozdelenie pigmentu po celej dlžke chlpu). Podľa najnovšieho výkladu vzorníka (1993) je genotyp nitrianskeho králika v géne pre distribúciu pigmentu (G) jednoznačne charakterizovaný konšteláciou aliel dd. Šľachtiteľská práca v populáciách nitrianskeho králika sa koordinuje v rámci chovateľského klubu KANINO, ktorý združuje cez 100 členov. Pravidelne sa organizujú výstavy, typizácie a ďalšie formy hodnotenia exteriéru, ktoré prispievajú k zvyšovaniu úrovne i propagácii tohto plemena. 

NITRIANSKY (Ni) (Rabbit of Nitra, Nitraner Kaninchen) 

Genotyp: an an BB CC dd gg     -  modrý            /  Ni m /

                  an an BB CC dd GG   -  divomodrý    / Ni divm /

Mesačné prírastky hmotnosti: 

Mesiac    1.    2.    3.    4.    5    6.    7.    8.. 

kg          0,5  1.5  2,2  3,0  3,5  3,8  4,0  4,25 

Pozícia l - hmotnosť (v kg) 3,50-3,74 - 8 bodov 3,75-4,24 - 9 bodov 4.25-5,25 - 10 bodov 5,26-5,50 - 9 bodov 

Pozícia 2 - tvar viď špeciálna časť. 

Pozícia 3 - typ Typ zodpovedá rovnakej pozícii kalifornského králika. 

Pozícia 4 - srsť Srsť je hustá, pružná, pevná, s lesklými pesíkmi. Jej dížka je asi 3 cm. 

Pozícia 5 - kresba a farba kresby. Kresba je zhodná s kresbou Kal. Farba kresby je modrá v svetlejšom odtieni. Pazúriky sú farby rohovitej so svetlejším odtieňom. 

Pozícia 6 - farba bieleho základu a očí. Táto pozícia zodpovedá rovnakej pozícii u králika Kal. 

Prípustné chyby: K pozícii 1: viď stupnica hmotnosti. 

K pozícii 2: viď špeciálna časť. 

K pozícii 3: prípustné chyby zodpovedajú chybám rovnakej pozície pri Kal. 

K pozícii 4: redšia srsť, nerovnomerne rozložené, mäkké alebo tvrdé pesíky, menšie odchýlky od prepísanej dížky srsti. 

K pozícii 5: prípustné chyby v presnosti kresby sú zhodné s chybami u Kal. Vo farbe kresby sú prípustnými chybami svetlejšia spodina pierka, biele chípky v kresbe, slabo na-hrdzavelá farba kresby, malé odchýlky od stanovenej farby pazúrikov. 

K pozícii 6: prípustné chyby zodpovedajú chybám rovnakej pozície Kal. Neprípustné chyby: 

K pozícii 1: hmotnosť nižšia než 3,50 kg a vyššia než 5,50 kg (neklasifikovaný). 

K pozícii 2: viď špeciálna časť. 

K pozícii 3: neprípustné chyby zodpovedajú chybám rovnakej pozície Kal. 

K pozícii 4: srsť takmer bez podsady (vylúčiť), príliš mäkká, splstená alebo hrubá srsť (vylúčiť). Veľké odchýlky od stanovenej dížky alebo štruktúry srsti (vylúčiť). 

K pozícii 5: neprípustné chyby v presnosti kresby sú zhodné s chybami uvedenými v rovnakej pozícii Kal králika. Vo farbe kresby sú neprípustnými chybami iná farba kresby než šedo-modrá (vylúčiť). Silno nahrdzavelá kresba (neklasifikovaný), biely pazúrik (vylúčiť). 

K pozícii 6: neprípustné chyby zodpovedajúce chybám rovnakej pozície Kal.

Holíčsky modrý
Vznik holičského modrého králika nadväzuje na šľachtiteľskú prácu Imricha Vaneka z Holíča, spojenú so šľachtením králika slovenského sivomodrého rexa. Holičský modrý králik je teda vzdialeným potomkom, ktorý vznikol z kríženia kasto-rexa a rysa. Prvýkrát sa šľachtiteľovi objavil v druhej generácii spolu s normálnosrstými králikmi čiernym, divosfarbeným a vevericovým. Modrému a čiernemu vtedy šľachtite!' nevenoval pozornosť. Práve ony boli predmetom polemík pri uznávaní slovenského sivomodrého rexa. Až genetická analýza, ktorú urobil V. Roman (1974) dala šľachtiteľovi za pravdu. Na jej základe sa stanovil holičskému modrému králikovi genotyp. Analýza tiež potvrdila, že jeden,z pôvodných predkov - kást rex alebo rys bol heterozygotný. Druhýkrát sa holičský moď králik objavil v ďalších generáciách v hniezďe sivomodn, normálnosrstých krížencov. V roku 1972 šľachtiteľ požiadal ÚV SZD o jeho uznanie za samostatné plemeno. Po uskutc není testovacích skúšok králika uznali v Nitre 15. októbra1975 na Národnej výstave králikov a kožušinových zvierat. Osud holičského modrého králika sa spájal so slovenskv: sivomodrým rexom. Myxomatóza každoročne narobí, v šľachtiteľovom chove mnoho škôd. V roku 1972 mal už i b 13 zvierat. Časť králikov musel presunúť do iných lokalít. mocnú ruku mu poskytla Pedagogická fakulta v Nitre. Tu sa o králiky staral J. Šiška v rámci výučby prác na pozemku. Ďalším priekopníkom chovu holičského modrého králika bol J. Šuster z Veľkej Idy. Štandard pre holičského modrého králika vypracoval V. Roman. Na základe pripomienok šrachtiteľa i posudzova-teľov sa upravil a schválil spolu pri uznávaní králika za samostatné, plemeno. Podľa tohto štandardu posudzoval prvé králiky P. Badžgoň, F. Rybka a V. Roman. Chovateľskej verejnosti sa králiky dostali do povedomia nielen na rôznych výstavách, ale aj z článkov, ktoré uverejňoval časopis Záhradkár a chovateľ: Nový králik z Holíča (1974), Holičský modrák a jeho genetika (1974), Chovný smer holičského modrého králika (1975), Návrh na štandard pre holičského modrého králika (1975), K chovu slovenských plemien králikov (1976), O vzniku prvých slovenských plemien králikov (1977). Chov propagoval V. Roman. Pokusy zamerané na sledovanie úžitkovosti tohto králika v drobnochovateľských podmienkach sa nedokončili. Pôvodná vlna značného záujmu chovateľov postupom času zoslabla. Príčinu treba vidieť v poklese životaschopnosti a plodnosti, čo je dôsledok dlhodobého používania príbuzenskej plemenitby aj nevhodných jedincov. Jednou z ciest, ako chov holičského modrého králika povzniesť, je vyšľachtiť ne-príbuzné kmene z králikov vevericových (rysy, marburský a perlový), ktoré sa svojím typom, veľkosťou a úžitkovými vlastnosťami podobajú holičskému modrému králikovi. 

HOLÍČSKY MODRÝ (Hm) Genotyp: AA BB CC dd gg hh. 

Mesiac     1.     2.     3.     4.     5     6.

kg          0,4    0,8  1,2   1,7   2,2   2,5 

Pozícia l - hmotnosť (v kg) 2,00-2.24 - 8 bodov 2,25-2,49 - 9 bodov 2,50-3,25 - 10 bodov 3,26-3,50 - 9 bodov 

Pozícia 2 - tvar viď špeciálna časť 

Pozícia 3 - typ Telo je valcovité, mierne zavalité. Hlava krátka, pekne zaoblená, široká v čelnej partii. Uši mäsité, pekne zaoblené, dlhé 9 až 10 cm. 

Pozícia 4 - srsť Srsť je veľmi hustá v podsade, s elastickými, nie príliš hrubými pesíkmi. DÍžka srsti je 2,5 cm. 

Pozícia 5 - farba krycej srsti Farba krycej srsti je po celom tele svetlá oceľovomodrá, zodpovedajúca farbe moravského obra. Na bruchu je farba o niečo matnejšia. Farba očí je svetlo šedomodrá s tmavomodrou dúhovkou, pazúriky sú rohovinové. 

Pozícia 6 - farba podsady Farba podsady má zodpovedať farbe krycej srsti, pri koži môže byť veľmi úzky svetlejší pásik. Prípustné chyby: 

K pozícii 1: viď stupnica hmotnosti. 

K pozícii 2: viď špeciálna časť. 

K pozícii 3: úzka hrudná partia a celkove užšie telo. Menšie odchýlky od stanoveného utvárania hlavy. Tenšie, menej mäsité uši s menšími odchýlkami od stanovenej dížky. 

K pozícii 4: redšia, menej pružná srsť. Mierne odchýlky od stanovenej dížky srsti. 

K pozícii 5: nerovnomernosť vo farbe krycej srsti. Ojedinelé biele chípky. Tmavšia farba krycej srsti, pripomínajúca farbu Vm. Mierna ryšavosť. Menšie odchýlky od stanovenej farby očí a pazúrikov. 

K pozícii 6: zreteľne svetlejšia farba podsady, ojedinelé biele chípky v podsade, svetlý širší pásik pri koži. 

Neprípustné chyby: K pozícii 1: hmotnosť nižšia než 2,00 kg a vyššia než 3,50 kg (neklasifikovaný). 

K pozícii 2: viď špeciálna časť. 

K pozícii 3: mimoriadne úzke a dlhé telo s veľmi úzkou hrudníkovou partiou (vylúčiť). Veľmi úzka a dlhá hlava (vylúčiť). Uši dlhšie ako 12 cm (vylúčiť). 

K pozícii 4: srsť takmer bez podsady (vylúčiť). Veľké odchýlky od stanovenej dížky srsti (vylúčiť). 

K pozícii 5: skupina bielych chípkov (vylúčiť), silné premieša-nie krycej srsti bielymi chĺpkami (vylúčiť), silná ryšavosť (neklasifikovaný). Silná depigmentácia v nosnej partii (vylúčiť), čisto biele fúzy (vylúčiť), silná depigmentácia farby očí (vylú-' či ť). Iná farba očí (vylúčiť). Biele pazúriky (vylúčiť). 

K pozícii 6: biela farba podsady (vylúčiť). Iná farba podsady (vylúčiť). Podsada silne premiešaná bielymi chípkami (vylúčiť).

Zoborský králik - Zo .

 
História:
Pôvodný impulz na vytvorenie nového plemena s neúplnou akromelanistickou kresbou dal koncom sedemdesiatych rokov XX. storočia Doc. Ing. Jaroslav Zelník, CSc. - významný vedec, pedagóg, chovateľ a funkcionár chovateľského zväzu. S oživovaním záujmu o chov čistokrvných králikov na prelome storočí sa časť chovateľov SZCH pod vedením Ing. Vl. Malíka rozhodla pokračovať v šľachtiteľskej práci pri stabilizácii znakov a vlastností vytvorenej zootechnickej jednotky. Výsledok ich úsilia bol zhodnotený v roku 2004, keď Uznávacia komisia SZCH zaradila Zoborského králika medzi plemená uvádzané vo Vzorníku plemien SZCH. Keď som na jeseň v r. 1999 navštívil na VÚŽV v Nitre Doc. RNDr. J. Rafaya CSc., prezrel som si aj chovné priestory pre chov králikov. Všimol si, že ma bližšie zaujala populácia králikov s náznakmi akromelanistickej strakatosti bez masky a so striedavými výpadkami v ostatnej kresbe. Veľmi ochotne ma s touto tzv. odloženou populáciou detailne zoznámil. Konštatovali sme, že plemeno králikov, ak by malo dokonalú kresbu nie je ešte v svetovom genofonde plemien registrované a z tohto impulzu ako aj ďalších dôvodov sme konštatovali, že králika tejto populácie by bolo vhodné došľachtiť. Aby bolo šľachtenie úspešné, určili sme jeho podmienky a postup. Bolo zrejmé, že šľachtenia sa môže zúčastniť len skupina chovateľov, ktorí už dosahujú dobré výsledky v chove iných plemien, sú ochotní šľachtiť podľa metodických pokynov a pokračovať v šľachtení až po dosiahnutie stanoveného cieľa. Šľachtenie je potrebné uskutočňovať na troch strediskách, ktoré sa budú od seba líšiť odlišnými klimatickými podmienkami. Zemepisne sme ich umiestnili na západné, stredné a východné Slovensko. Podstatou tohto kroku bolo dosiahnuť údaje o adaptácii novošľachtenej populácie na rozdielne klimatické podmienky. Pre zabezpečenie plynulého procesu šľachtenia boli rozdelené úlohy. Doc. Ján Rafay, CSc., bol garantom a metodikom šľachtenia. Pripravil metodické postupy pre jednotlivé etapy šľachtenia. Ing. V. Malík sa stal koordinátorom celého procesu tvorby a uznania nového plemena. Zabezpečoval kontakt medzi metodikom a chovateľmi poverenými šľachtením, zabezpečoval riešenie odborných problémov a zásahov do šľachtenia a prenášal poznatky zo šľachtenia najmä pri dosahovaní neočakávaných a nežiaducich výsledkov v šľachtení metodikovi a informoval chovateľov o pokynoch k postupu riešenia týchto problémov. Optimálnym postupom sa javilo šľachtenie existujúcich zvierat v chove VÚŽV Nitra. Napriek tomu, že zvieratá vplyvom selekcie na mäsovú úžitkovosť nevyhovovali v type a tvare, kresba bola relatívne stabilizovaná. Preto sme sa rozhodli umiestniť tieto zvieratá do vybraných chovov na troch geograficky rôznych strediskách na Slovensku.
Po uznaní nitrianskeho králika v r.1977 uskutočnil jeho tvorca Doc. J. Zelník množstvo krížení nitrianskeho králika s inými plemenami králikov, pri ktorých sledoval tzv. kompatibilitu v ukazovateľoch mäsovej úžitkovosti. Pri krížení nitrianskych králikov s niektorými novozélandskými bielymi sa v potomstve vyštiepili akromelanistické fenotypy s absenciou masky. Táto plemenná skupina bola pomenovaná Z (Zobor). Doc. Zelník genetickými pokusmi zistil, že takáto kresba je spôsobená interakciou dvoch génov, ktoré podmieňujú vznik akromelanizmu a holandskej strakatosti. Svoj zámer vyšľachtiť zoborského králika pre predčasnú smrť (zomrel v r. 1986) už neuskutočnil. V r. 1988 RNDr. Vladimír Parkány, CSc., spracoval komplexné vyhodnotenie úžitkovosti a genetickej determinácie kresby tejto plemennej skupiny. Po roku 1989 vo všeobecnosti opadol záujem drobnochovateľov o chovateľskú prácu. V chove králikov bol tento nezáujem umocnený nástupom novej choroby králikov - hemoragickej pneumónie (moru králikov). V dôsledku tejto virózy boli niektoré chovy celkom uzavreté a v mnohých oblastiach Slovenska bola zaznamenaná mortalita až 90 Plemenná skupina Z sa aj v dôsledku týchto príčin dostala skoro 10 rokov na okraj záujmu drobnochovateľov. Vzhľadom na ďalšie zameranie VÚŽV Nitra boli tieto zvieratá udržiavané len v selekčných podmienkach orientovaných na mäsovú úžitkovosť. V kresbe sa zvieratá vyznačovali akromelanistickým sfarbením s absenciou masky a redukciou pigmentu končatín do manžiet. K vyštiepeniu týchto fenotypov došlo po krížení akromelanistických králikov s vybranými albinotickými genotypmi. Následná genetická analýza ukázala, že sa jedná o intergénovú interakciu (recesívna epistáza) génov pre akromelanizmus (an) a holandskú strakatosť ( ss).
 
Pri tvorbe zoborského králika sa podieľali zvieratá línie P nitrianskeho králika krížené s novozélandskými bielymi.
 
Na detekciu úplných albínov s genotypom aass resp. ananss sa použil chladový test. Mláďatá vo veku 3 dni boli vystavené podchladeniu 5 °C počas 5 minút. Termolabilná alela s sa manifestovala prítomnosťou sivého tieňa na juvenilnej srsti mláďat v holandskej kresbe. Interakcia génov A a S typu recesívnej apistázy spôsobovala výsledný fenotypový efekt v kresbe - neúplné akromelanistické sfarbenie. V tvare a type sa zoborské zvieratá vyznačujú valcovitým, dobre osvaleným telom, srsťou pripomínajúcou hustotu a štruktúru Nb, mäsitými ušnicami a mierne pretiahnutou hlavou.
 
Charakteristika:
Stredné plemeno s vynikajúcou mäsovou výťažnosťou a rastovou schopnosťou. Jeho zvláštnosťou je kombinácia akromelanistickej kresby a holanskej strakatosti, ktorá sa prejavuje na hlave, kde sú sfarbené iba ušnice a na pánvových končatinách, kde je sfarbená časť od polovice priehlavku po pätu, tzv manžeta.
Plemeno sa aj vďaka týmto skutočnostiam začína sľubne rozvíjať, chovatelia sa združujú v Klube Zoborského králika.
 
 
Zoborský králik (Zo)
Zobor Kaninchen, Zobor rabbit
 
Genotyp:
anan BB CC DD gg ss čierny
anan BB cc DD gg ss havanovitý
anan BB CC dd gg ss modrý
 
Bodovacia stupnica:
1. Typ a tvar tela 20 bodov
2. Hmotnosť 10 bodov
3. Srsť 20 bodov
4. Hlava a ušnice 15 bodov
5. Kresba 15 bodov
6. Farba 15 bodov
7. Starostlivosť chovateľa a zdravie 5 bodov
100 bodov
1.Typ a tvar tela
Telo je zavalité, válcovitého tvaru so širokou hrudnou a panvovou časťou s výrazným osvalením stehien. Chrbtová línia je rovnomerná,končatiny sú kratšie,silné naširoko postavené.Pri staršich samiciach je povolený, malý pekne utváraný lalok.
 
 
2.Bodová stupnica hmotnosti
Kg 3,50 3,75 4,25 - 5,25 5,50
body 8 9 10 9
 
3.Srsť
Srsť je hustá,pružná s výraznými elastickými pesíkmi v dĺžke asi 3cm.
 
4.Hlava a ušnice
Hlava je v nosnej a čelnej strane širšia ,dobre nasadená tesne na telo. Uši sú silné, a mäsité, dobre osrstené na konci zaoblené, ich dĺžka je 11-12cm.
 
5.Kresba
Kresbu hlavy tvoria sfarbené ušnice. Kresbu na pánvových končatinách predstavuje farebná časť od polovice priehlavku po pätu. Prstová časť priehlavku je biela pravidelne a ostro ohraničená .Chvost je sfarbený.
 
6.Farba
Základná farba je biela. Zfarbenie kresby zodpovedá príslušným alelám v genetickom vzorci.Farba pazúrikov je biela, farba očí jasnočervená s tmavočervenou zrenicou.
 
7.Starostlivosť a zdravie
Pozri všeobecnú časť.
 
Ľahké chyby
Všeobecne ľahké chyby tvaru a srsti.Mierne pretiahnuté telo, s dlhším krkom a končatinami. Nepravidelné ohraničená kresba u koreňa ušníc. Menej výrazná hlava, menšie odchýlky od ideálneho tvaru a dĺžky ušníc. Nepravidelné ohraničenie alebo nerovnaký pomer bielej a farebnej časti kresby na pánvových končatinách, ojedinelé biele chĺpky v kresbe.Biela farba so žltkastým nádychom, pigmentované chlpy okolo análneho otvoru, očí, na krku, laloku a pri mliečnych bradavkách.
 
Ťažké chyby
Všeobecne ťažké chyby tvaru a srsti.Veľmi úzke a dlhé telo , úzka dlhá hlava , ušnice dlhšie ako 13,5 cm . Úplne nevýrazná farba , biele škvrny a skupiny bielych chlpov v kresbe . Chýbajúca kresba na jednej alebo oboch panvových končatinách. Chýbajúca biela manžeta na jednej alebo oboch panvových končatinách. Vo farbe kresby je neprípustná iná farba ako čierna, modrá a havanovitá . Silne nahrdzavelá kresba . Sfarbený pazúrik Sadzovitý závoj , výskyt pigmetových škvŕn na inej časti tela než ako sú prípustné . Iná farba očí.